V E Č A

Veľký piatok – v Rímskokatolíckej cirkvi nazývaný aj Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) – je jedným z najhlbších a najtichších dní cirkevného roka. Deň, keď si sprítomňujeme utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži, v sebe však nesie aj nádej. Je to deň, keď Cirkev a kresťan na víťazstvo hľadí cez bolesť a smrť.

Keď mlčí aj oltár

V Rímskokatolíckej cirkvi je Veľký piatok súčasťou Veľkonočného trojdnia, ktoré siaha od Veľkého štvrtka večera až po Veľkonočnú vigíliu. Tento deň je osobitý tým, že sa neslávi svätá omša. Cirkev symbolicky „ustupuje“, pretože liturgiu kríža slávi sám Kristus na Golgote.

Tri časti obradov Veľkého piatku:

1. Liturgia slova
   Kňaz prichádza k oltáru a padne tvárou na zem. V tichu, bez slov, sa pripája k utrpeniu. Čítania z proroka Izaiáša a žalmu vťahujú veriacich do starozákonného očakávania Mesiáša. Evanjelium je v tento deň nahradené Pašiami – opisom Ježišovho umučenia podľa Jána, ktoré sa často prednášajú spevom. Liturgiu uzatvárajú slávnostné modlitby veriacich – desať prosebných formúl, ktoré objímajú modlitbou celý svet.
2. Poklona svätému krížu
   Pozornosť sa upiera na drevo kríža. Kňaz odhaľuje kríž – postupne, so spevom: „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.“ Veriaci si ho uctievajú – kľačaním, bozkom, dotykom. Je to okamih osobnej blízkosti s Ukrižovaným.
3. Eucharistia bez svätej omše
   Aj keď sa omša neslávi, veriaci prijímajú Eucharistiu – tú, ktorá bola konsekrovaná vo Veľký štvrtok večer. Po prijímaní sa Eucharistia prenesie do Božieho hrobu – mieste v kostole, ktorý pripomína Ježišovo uloženie do hrobu.

Veľký piatok je v latinskej cirkvi dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Pokrsteným katolíkom vo veku 18 až 60 rokov sa dovoľuje len jedno sýte jedlo za deň. Zvláštnosťou je, že tento pôst na Veľký piatok sa nedá nijako nahradiť.